ferkov

Pred prezidentskými voľbami sa v našom mestečku objavil nenápadný plagátik s obrázkom kandidátky na prezidenta Zuzany Čaputovej, ktorý oznamoval, že pozýva občanov na stretnutie do miestneho KD. Neznámej i keď pohľadnej blondínke na plagátiku som vtedy nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Až kým som o pár dní po avizovanom podujatí s kandidátkou, nestretol pri nastupovaní do autobusu skupinku mladých dievčat – maturantiek, ktoré mali na bundách pripnutý reklamný gombík s nápisom : Ja volím Čaputovú. Spýtal som sa ich prečo sa rozhodli už teraz, veď do volieb ešte chýba viac ako mesiac. „Stretli sme sa s ňou v škole a páčila sa nám, jej názory i prejav nás oslovujú“, znela odpoveď. Nuž priznám sa, skoro nič som o jej názoroch nevedel a myslel som, že neznáma ženská kandidátka nemá na Slovensku šancu…
No potom vzdal kandidatúry vážny kandidát v jej prospech a ja som ešte viac spozornel . To sa už blížil termín volieb a prišla k nám vnučka študujúca v zahraničí, ktorá sa ma pýtala, koho budem voliť. Nuž hovorím , som konzervatívny a myslím si, že prezidentom by mal byť človek všeobecne vážený, so skúsenosťami v politike, starší, ktorý už niečo prežil a taký, o ktorom nekolujú žiadne zlé chýry a jeho minulosť je hodná úcty. Tak som si myslel, že jedine František Mikloško spĺňa tieto kritéria. Ten však mal od začiatku nízke a preferencie a ani sa nik v jeho prospech nehodlal vzdať kandidatúry… Vnučka však mala jednoznačne jasno v tom,koho bude voliť . Mala vraj v úmysle voliť váženého vedca, ten sa však vzdal a tak volí toho, v prospech koho sa vzdal kandidatúry. Okrem toho sa jej táto kandidátka celkom páči aj svojím vystupovaním v médiach.
Keď potom v prvom kole pani Zuzana dosť suverénne zvíťazila, vnučka prišla k vôli druhému kolu volieb opäť na Slovensko, znovu sme sa rozprávali koho budeme voliť. Ja som už rezignoval, nemal som kandidáta… Vnučka však v tom mala jasné argumenty, vraj čítala zahraničnú tlač, kde sa hodnotili zostávajúci dvaja kandidáti a napriek tomu, že jeden z nich bol dostatočne vo svete známy, lepšie vyznievalo hodnotenie kandidátky nežného pohlavia. A vraj aj profesorka, ktorá im prednáša ekonómiu na zahraničnej univerzite a je podriadenou komisára EÚ pre energetiku jej tiež potvrdila, že žiaden komisár ani iný funkcionár EÚ nesmie preferovať žiaden štát EÚ, ale pracuje pre celú EÚ v duchu rovnocennosti. Samozrejme môže byť lokálpatriot, národovec ale nesmie to prenášať do práce v EÚ…. To môže robiť len poslanec EÚ, alebo prezident, či iný predstaviteľ suverénneho štátu. Nuž a možno práve preto zvíťazila pani Čaputová, hoci nemá skúsenosti so zahraničnou politikou. Na to sú však profesionálni diplomati… Zvíťazila opäť suverénne a to nie len vďaka vedcovi – kandidátovi, ktorý sa vzdal, ale trochu aj zásluhou najväčšieho lišiaka v dejinách slovenskej politickej scény, pána Bélu…
A my starší, čo sme ju nevolili, budeme jej len držať palce, aby sa jej darilo plniť predsavzatia o spravodlivosti a spájaní ľudí, aby sa nenechala zatiahnuť do kalných vôd strany, ktorá sa už teraz po jej chrbte chce vyšplhať do parlamentu, a modlime sa, aby po prípadnom opätovnom príchode pána Sulíka do vlády naozaj nepodpísala zákon o zrušení vlakov zadarmo resp. ďalšie vymoženosti pre seniorov…