ferkov

Ak pán Boh dá,už o mesiac bude mať 95 rokov. .Žije v starom činžovom dome,.ktorý kedysi postavil otcov zamestnávateľ ako podnikové byty, kde sme aj s bratom vyrastali. Po zmene spoločenského systému sme mali väčšie šťastie, ako  tí, ktorým pán zbohatlý  veľkopodnikateľ byty ukradol. ..Samota je najväčší problém, ktorý ju trápi, aj keď sa snažíme , aby ju až natoľko nepociťovala,no nie vždy sa to darí…Takmer všetky susedy, ktoré kedysi žili v tomto dome, už pomreli, alebo odišli do domova dôchodcov, Zostali už len dve vdovy a jeden manželský pár v činžiaku oproti. Všade bývajú noví nájomníci,ktorí si byty prenajali, či kúpili  od potomkov  zomrelých susedov, alebo samotní potomkovia, ktorí byty podedili..Sú to poväčšine mladí ľudia, ktorí žijú  viac či menej akoby v akejsi ulite.

Kým žil otec a bol zdravý, mama s ním chodievala na turistiku, Dnes sama už von nechodí a tak jej prechádzky na čerstvom vzduchu  nahrádza jednoduché nadýchanie  sa pri otvorenom okne a prechádzky po dvojizbovom byte. Vtedy  obyčajne konštatuje, že už ani ten vzduch nie je taký, ako kedysi a neraz sa nedá ani dýchať, ba musí zatvoriť aj okno. A žiaľ má pravdu…

Mama je jednoduchá žena, ktorá sa takmer celý život starala o domácnosť a nás – deti.Napriek tomu, že bola vyučenou kaderníčkou, vo svojej profesii nikdy nepracovala. Neskôr,keď sme už boli starší, či mimo domu a keď jej to zdravie umožňovalo, v čase dnes nazývanom totalita opatrovala deti tým ženám, ktoré museli ísť do práce a nechceli dieťa šupnúť do jasličiek.. Väčšinou to boli učiteľky , ktoré k nej deti nosili. Bola v tom čase vyhľadávanou opatrovateľkou v mestečku i keď za to dostávala maximálne 200 – 300 korún. Preto aj jej dôchodok dnes vyzerá tak, ako vyzerá. Berie len podporu zo sociálky  cca 23 euro a vdovský dôchodok. V ostatných rokoch jej  niečo prispeje aj pán primátor zo svojho fondu. za čo je veľmi vďačná. Darmo jej hovoríme, že to neplatí zo svojho takmer 5- tisícového platu. Je jednoducho vďačná aj za každoročnú päťdesiatku… Veď z čoho by potom mohla dať vnučke, či pravnukovi, keď ju prídu pozrieť a potešiť, jedno, či dvojeurovú mincu, ktorú má väčšinou už nachystanú v šuplíku staručkého kredenca  v kuchyni…Najčastejšie , keď jej povysávajú a potom s ňou hrajú karty. Lebo vtedy nie je sama doma len s televízorom , kde pozerá už len vybrané seriály a správy, Hoci vidí na svoj vek dobre, pri dlhšom pozeraní televízie ju rozbolia oči. A tak veľa času trávi pozorovaním okolia cez izbový oblok. Vie, kto ide do ktorého vchodu, aj keď ich už nepozná, lebo sú novo prisťahovaní v náprotivnom dome. Občas  zazrie suseda, či susedku, z tých od nej mladších , ktorí tu ešte zostali z jej generácie, alebo vidí ich potomkov. Niekedy mi  tiež referuje,pre koho prišla sanitka  a taktiež aké autá parkujú pred domom. Je ich tam dnes totiž plné niekdajšie ihrisko, kde sme sa ako deti hrávali v zime hokej a v lete futbal…

Najviac sa teší na deň , vlastne dva dni, ,kedy jej poštárka nosí  „sociálku“ a potom vdovský dôchodok. To už od rána vyčkáva pri okne, aby videla, keď prichádza  poštárka na bicykli a čaká, kedy jej zdola zazvoní .Lebo už sa stalo aj to, že práve v tom čase musela mama ísť tam,kam aj „králi pešo chodia“ a pani poštárka darmo zvonila, nik jej neotváral , tak odišla aj s  jej 23-eurovou  „sociálkou“,  ktorú treba každoročne vybavovať na úrade s dokladmi, že poberateľ ešte žije. ..Mama bola vtedy nešťastná, lebo už nemala v šuplíku žiadnu mincu a poobede mal prísť  pravnuk…

Mama nemala nikdy blízko k politike, ani si nepestovala členstvo v žiadnej organizácii okrem spomínanej turistickej, odkiaľ pochádzalo aj najviac priateľov a známych. . Dnes však, keď pozerá v televízii správy , takmer vždy povie, že že svet je celý naruby,.Všetko je iné, ako bolo kedysi,hoci socializmus nemá za čo chváliť,  lebo najmä v  50. rokoch  si dosť toho vytrpela, keďže manželovi dvaja bratia zostali po vojne žiť  na západe …..

Dnes tvrdí, že aj cukor je menej sladký, ako bol vtedy a soľ nemá tú slanú chuť ako kedysi… Všetci pre ňu zháňame sypaný ruský čaj  ako predávali kedysi v plechových škatuľkách, ale všade majú len akúsi zmes smetí, ako vraví mama, keď jej donesieme ten z Tesca…

Má  jednoduchú ľudskú filozofiu, keď sa v “ telke“ hovorí  o Tisovi,  povie, že veru jej rodičia, obyčajní dedinskí ľudia vždy  hovorili , že za „slovenského štátu“ Slovákom zle nebolo, keď spomenú v televízii Mečiara, povie : Za Mečiara otcovi zvýšili dôchodok… Nedávno, keď sme spolu  pozerali v správach , ako sa v Bratislave demonštruje  v uliciach , konštatovala: „Veru všetko zlo pochádza  dnes z toho chaosu , že nikto sa nikoho nebojí. Tí čo vládnu, sa neboja obyčajných ľudí, preto neraz porušujú zákon a tí v uliciach zasa nemajú žiaden rešpekt a úctu  pred predstaviteľmi zákona a vládnej moci. “

Nuž a ja ju darmo môžem presviedčať , že to je predsa demokracia . Taká je moja, ak pán Boh dá už čoskoro  95-ročná mama.