Od najhroznejších vojnových udalostí v Európe uplynulo už viac ako sedemdesiat rokov a stále viac sa vzďaľuje táto dejinná súvislosť od vnímania dneška a budúcnosti. najmä u mladých ľudí. V kraji kde žijem, zostal napríklad už len jeden priamy účastník bojov SNP a niekoľko vtedy detí-pozostalých po odbojároch. Zdá sa, že omnoho viac napr.pamätníkov holokaustu žije v Izraeli. Je to samozrejmé, pretože tí, ktorí tento štát založili, patria k najviac postihnutým touto genocídou a nedá sa zabudnúť. Keď však sledujem súčasnosť a udalosti v Európe, nedá mi zamyslieť sa nad tým, akí sme to len ľudia, keď sa chceme hádať o to, kto viac trpel a kto viac utrpenie spôsoboval. Ako som sa dočítal, jedni chcú väzením trestať tých, ktorí pridružia názov ich štátu či jeho príslušníka k táborom smrti a druhí zasa potrestajú toho, kto by poprel vinu pomáhačov nacizmu aj z iných národov.Nuž naozaj by som sa nechcel dožiť toho ako Poľsko vyhlasuje vojnu Izraelu alebo opačne, len preto že jeden alebo druhý neunesie ťarchu, ktorej ich pred viac ako siedmimi desaťročiami vystavil jeden šialený politik navyše Rakúšan so svojimi podporovateľmi. Možno keby nebolo jeho, všetko by sa dialo úplne inak.A tak možno i dnes,keby nebolo medzi politikmi toľko nedobrých ľudí a puntičkárov,ktorí nedokážu prijať iný názor,nemuselo by byť ani toľko nevraživosti a sporov medzi národmi. Možno by sa vedeli medzi sebou dohodnúť Ukrajinci a Rusi, Katalánci a ostatní Španieli, Gréci a Macedónci a napokon aj protagonisti tých štátov pre ktorých spor som začal písať tento blog. Alebo sú to všetko iba vymyslené informácie,ktorých je na compe dnes mnoho? Aj to je možné, avšak aj za tým sú len ľudia. Preto sa pýtam opäť, akí sme to len ľudia?