Nedávno som si v istom denníku prečítal výrok mladého úspešného človeka žijúceho už viac rokov v cudzine,ktorý si sťažoval, že na Slovensku,keď príde do obchodu nikto sa naňho neusmieva, personál je akýsi neslaný nemastný a skrátka je to celkom iné ako tam,kde v súčasnosti žije, možno i preto rozmýšľa, či sa na Slovensko niekedy ešte vráti..Nuž asi nikoho tento úspešný mladý muž nepozná z pracoviska v oblasti nášho obchodu a najmä obchodných reťazcov,ktoré tu pôsobia. V inom denníku som sa dočítal, že priemerný plat v oblasti maloobchodu je na Slovensku viac ako 800 euro. Nuž, keby to bola pravda , asi by tie predavačky vo veľkom anglickom obchodnom reťazci pôsobiacom u nás neboli také zachmúrené a neveľmi vľúdne i keď im zamestnávateľ prikazuje tváriť sa prívetivo a s úsmevom obsluhovať zákazníkov. Máloktorý majiteľ obchodného domu asi vie, že jeho predavačky bez ohľadu na to, či sú to matky detí, na Slovensku majú ledva 350, možno 400 euro za mesiac a to musia robiť pri pokladni i pri regáloch a neraz zastupujú vedúcich. Samozrejme, manažéri majú oveľa viac ale tiež je to v porovnaní s tými, ktorí robia v materskej zemi obchodného reťazca veľký rozdiel. Pritom tu nie je pre mladé pracovníčky žiadna perspektívna možnosť postupu v pracovnej či platovej oblasti. Naviac,, pracuje sa tu aj v sobotu a nedeľu a zvlášť veľký nápor na pracovné povinnosti je počas sviatkov. To nikto v tomto obchodnom reťazci nezohľadňuje, i keď v materskej zemi je to celkom inak. Tu sme však na Slovensku a pravidlá platia iné ako napr .v Anglicku . Darmo je Európska Únia a vlastne aj tak z nej už menovaný materský štát vystúpil. ..Ale určite sa to netýka len tejto krajiny, ale aj iných,ktorým patria obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku . A možno aj tých málo obchodných domov so slovenskými spolumajiteľmi. Prejavuje sa to jednoznačne vo fluktuácii radových pracovníkov obchodu a v súčasnosti,keď k nám prichádzajú firmy, ktoré čoraz viac prinášajú pracovné príležitosti aj pre ženy najmä v ich nedostatku v maloobchodnej sfére. Takmer všetky obchody vo viacerých mestách hľadajú pokladníčky, predavačky a pod. Nuž časy „žien za pultom“ sa už u nás skončili. Niekto povie možno chvála bohu a myslí tým na obdobie socialistického obchodu. Ťažko to však povedia napr. radové zamestnankyne TESCA, mimochodom reťazca, ktorý sa strojí zo Slovenska odísť.Či ho budú nasledovať aj ďalšie, je zatiaľ vo hviezdach, ale v každom prípade by sa mali tí,ktorí rozhodujú a financujú u nás obchod, nad tým aspoň zamyslieť. Nie len učitelia na Slovensku majú nízke mzdy. ..ale sú tu aj takí zamestnanci, ktorým štrajk nepomôže,a nemajú ani odbory ani prázdniny. .