Povedala si mi. Strč prst skrz krk a ľúbiť nezabudni.
Nuž , hľadím do tvojich studní a kladiem si tú náležitú otázku.
Keď strčím prst skrz tvoj krásny krk, budeš ma i ty stále ľúbiť ?
Dve oči. Pre koho ?
A čo ťa do toho.
Dve ruky, dve nôžky a vodopád vlasov pre koho… pre koho ?
Myslíš,že pre teba ?
Pre mňa.
Tebe ich netreba .
A ty si len jedna ?
Aká som, taká som, ale hneď neplačem.
Ako, ty neplačeš ?
No, niekedy…,veď vieš…
Nie, veď ťa nepoznám
(Naozaj, je to klam, ani ma nepozná.)
Aká si nervózna, akási nervózna….
A vieš,čo je to dúha ? Aké poznáš vzorce ? A máš vôbec rád básne ?
Dúha, to je krásne ,vzorec poznám jeden, z neho vzniká túha.
Ty si ale čudný, Pozri tam je dáka…
Dievčina, viem, čaká….
Tak prečo ku nej nejdeš ?
Vari ty to nevieš…..?