Vraj úspešne podnikať na Slovensku znamená predovšetkým každému tvrdiť, že nemáte peniaze. Ak sa vám podarí presvedčivo deklarovať svoju finančnú mizériu, ste za vodou a vaše podnikanie sa stáva úspešným . Nikomu nemusíte platiť načas dlžoby, ani zvyšovať plat, nikto od vás nič nepýta…. Veď ako sa hovorí, kde nič nie je ani čert neberie. Ba môže sa stať , že už keď začínate podnikať, idete do toho s premysleným zámerom, za nejaký čas deklarovať svoju platobnú neschopnosť a v podstate „skrachovať“, napriek tomu, že firma veselo funguje naďalej. Neviem, či to tak ide aj inde vo svete, ale zdá sa,že u nás je to každodenná realita.
Keď pred viac ako dvoma rokmi istá mediálna spoločnosť začínala vo všetkých okresných mestách vydávať nepredajný dvojtýždenník, ktorý svojím nákladom prevyšoval všetky denníky a týždenníky na Slovensku, myslel som si , že ide vcelku o zaujímavý projekt, ktorý by mohol mať budúcnosť. Len kým som sa nezačítal do prvých čísiel týchto schránkových novín.,ktoré mali aj svoju internetovú verziu. Bolo mi hneď jasné,že ide o predvolebný ťah , ktorý by mal niekomu pomôcť, dostať sa do parlamentu. Keďže zo začiatku pôsobilo toto nové médium na slovenskej žurnalistickej scéne pomerne solídne (aspoň v našom regióne),,trochu naivne som v kútiku duše dúfal , že ak by za týmto projektom stáli veľmi bohatí ľudia nemusel by byť márny. Mám aké také skúsenosti z vydávania novín a viem, aké je to finančne náročné, ale viem tiež, že podobný projekt mal pred rokmi pán Matovič i keď zameraný viac na zisky z reklamy a inzercie, ktorý sa mu podaril a aj vďaka tomu sa dostal do parlamentu. Preto ma zarážalo, najmä to, že v dvojtýždenníku bolo minimum komerčnej reklamy, pravda,okrem tej predvolebnej..Čím viac sa však približoval termín volieb,tým viac bolo (podľa prieskumov) jasné, že strana,ktorú dvojtýždenník najviac propaguje, sa do parlamentu nedostane.. A tak už v septembri minulého roku začali odchádzať editori, ktorí tu pracovali ako „dohodári“ živnostníci. V októbri už prestali vyplácať honoráre regionálnym redaktorom, s ktorými mali dohodu.a to napriek tomu, že. ešte do konca roku 2015 vydali všetky čísla. To však už na nete bežala diskusia jednotlivých redaktorov,ktorí nedostali svoje honoráre, o tom, čo bude ďalej a ako budú postupovať. Posledné vyjadrenia vydavateľov hovorili o tom, že treba počkať do marca a všetky honoráre budú vyplatené. .Niektorí si mysleli, že naozaj sa tak stane, ale to by nesmeli byť na Slovensku, kde sa darí tým ,ktorí deklarujú, že nemajú peniaze. A tak medzičasom už skončila s dlhmi aj vydavateľmi najviac propagovaná strana,len redaktori, s ktorými už spoločnosť zrušila zmluvy, diskutujú o tom, ako podajú hromadnú žalobu pre pár stoviek,ktoré im dlží vydavateľstvo, ktoré mimochodom stále funguje i na webe a snaží sa aj o vydávanie akéhosi schránkového paškvilu. Či sa dočkajú, alebo niekto príde s nejakým novým nápadom, ktorý im nevyplatené peniaze dokáže nahradiť, je zatiaľ vo hviezdach, ale voľby budú o pár rokov opäť, takže jeden nikdy nevie…. Zatiaľ platí to slovenské, „kde nič nie je, ani čert neberie a ide sa ďalej.“ Ozaj, ak,si tento blog prečíta nejaký šikovný a nezištný právnik, možno by vedel dať radu.