Deň zlodejov, tak som chcel pôvodne nazvať tento príspevok, potom som si uvedomil, že sa to nehodí, lebo máme napr. deň armády,deň matiek, deň narcisov, deň mlieka a všetko sú to pekné, dobré a užitočné subjekty, tak aspoň sa zasmejeme, nech je to deň kmínov. Posúďte sami. Ráno, len čo som sa prebudil a naraňajkoval,. siahol som do vrecka nohavíc a zistil som, že mi chýbajú drobné mince, ktoré som mal odložené na cigarety a noviny.. Iste „úradovala“ manželka, ktorá mi odkladala večer nohavice, pomyslel som si…Predsa len nejaké „centíky“ na noviny som našiel a začítal som sa do bulvárneho denníka, ktorý písal na prvých stranách o daňových zlodejoch, ktorí v Paname prali peniaze a boli aj zo Slovenska.. Potom som sa vybral do veľkého obchodného domu, ktorý láka zákazníkov na víkendové zľavy. Pri jednom z regálov stála pani a nadávala obchodníkom do zlodejov, Vyšlo najavo, že tovar, ktorý si chcela kúpiť, bol akože v akcií, s víkendovou zľavou, hoci podľa nej ešte pred mesiacom mal o dvadsať centov nižšiu cenu, i keď vtedy nebola vyhlásená ako akciová. Márne som jej vysvetľoval, že to je marketingový ťah obchodníkov z veľkého reťazca.a nie zlodejina. Cestou späť som sa ešte zastavil u kamaráta, ktorý ma už pri dverách privítal slovami: „predstav si, idem ráno do garáže a bol vylomený zámok. ,Ešte že som včera odviezol auto do servisu“ . .. Ľutoval som ho a cestou domov som stretol niekoľko bezdomovcov, tak som si pomyslel, že horšie sú na tom tí chudáci, ktorých niekto okradol o všetko a zostali na ulici…. Doma som zistil, že nám chýba ešte niekoľko vecí k nedeľnému obedu . Ešteže bola sobota a obchod s potravinami nemám ďaleko. Ba dokonca mám v blízkosti hneď pekáreň s čerstvým chlebom a samoobsluhu s potravinami.. Tak som sa najskôr vybral do pekárne ,kde som si kúpil čerstvý chlebík a s ním som odišiel do samoobsluhy po nejaké minerálky. Igelitku som si položil na odkladací stolík ,nepovažoval som za nutné vložiť ju do boxu, ktorý sa dá zamknúť . A to bola zrejme chyba, lebo keď som odišiel s minerálkami od pokladne, zistil som, že moja igelitka s chlebíkom je preč. Keď som to oznámil pokladníčke,len konštatovala, že tu pred chvíľou boli bezdomovci kupovať čučo. Možno , že ich ešte nájdem sedieť na lavičke pred obchodom. Áno sedeli tam,, ale dokazovať im, že majú igelitku s mojím chlebíkom som vôbec nemal chuť. Veď boli možno hladní,,. a čo ak sa raz ocitnem aj ja medzi nimi. Jeden nikdy nevie,,,S takýmito myšlienkami som vkročil do vchodu nášho paneláku, kde na mňa volal sused. Vraj, či som náhodou nevidel niekoho s bicyklom vychádzať z vchodu.von.Jeho zať si tam položil na chvíľu bicykel, aj ho zamkol, ale než sa vrátil poň, už ho nebolo. … Večer som si zapol televízor, v televíznych novinách na nemenovanej komerčnej TV bola hlavná téma o zlodejoch vo vládnej koalícií a slovo mal jeden prostoduchý poslanec z opozície. . Mal som toho už po krk a iste uznáte, keď v televízií zahlásili , že hlavným filmom sobotňajšieho večera bude akčná komédia Zlodeji a vydieračky, nedalo sa zaspať. Ešte že ten film bol americko-anglickej produkcie a nie slovenský.